Pre niekoho je to miesto, kam sa každý deň vracia z práce, pre druhého možnosť,  že sa má večer kam a ku komu vrátiť, čiže pre väčšinu z nás taký  „ostrov istoty“, alebo  „oázu pokoja“, akýsi bezpečný prístav v rozbúrenom mori každodenného života,  kde si vie každý z nás oddýchnuť a načerpať sily. Miesto, na ktoré sa vždy tešíme.

domov

 

Mnohí to berieme ako samozrejmé, ba úplne prirodzené, že máme rodinu, blízkych a priateľov, priestor, kde sa cítime doma. Vážme si to, pretože mať domov je tá najdôležitejšia vec v živote.

 

Význam  nie je ani tak v hmotnom slova zmysle a nespočíva v množstve vlastnených domov, bytov, nehnuteľností, pretože ich môžeme vlastniť niekoľko  a predsa však v ani jednej z nich nemusíme mať ten pocit – tu som doma.

 Otec, mama, brat, sestra, dom, záhrada – to všetko  pre nás znamenalo v detstve domov. Tam  sme urobili prvé kroky do života,  učili sa novým veciam, tam nám rodičia výchovou vštepovali všetko to, čo si mysleli, že je pre nás do budúcna to najlepšie.  Rodina bola pre nás ako strom, o ktorý sa môžeš oprieť  a v bezpečí ktorého vieš  s istotou prečkať všetky búrky. Je v srdci.

Teraz, keď máme vlastné rodiny, snažíme sa vytvoriť takýto pocit istoty pre svoje deti. Aby aj ony zažili všetku tú lásku, nehu, starostlivosť a opateru , akej sa nám dostalo od našich rodičov.

rodina


Pre mnoho ľudí má slovo domov iný význam. Je to niečo, čo nemajú. Či už vlastnou vinou, alebo inými okolnosťami o túto istotu prišli. Áno,  ide o utečencov  z krajín v ktorých zúria  vojny, hlad, choroby.

Hľadajú ten svoj „ostrov istoty“. Pre svoje deti. Radi by im poskytli všetko to, čo by chceli rodičia svojim deťom dať. Pocit bezpečia. Lásku. Aj medzi nimi sa nájdu takí, a možno ich je väčšina, ktorým ide len o zištné ciele. O tých ale nejde. Pre nich domov nič neznamená. Ani rodina. Lebo to všetko je o srdci. A to im chýba.
Vážme si to, čo máme– rodinu, domov – miesto, kde sme šťastnými a kde vieme dať všetku svoju lásku  našim deťom a urobiť ich tak šťastnými a spokojnými.